Ján Čarnogurský na Markíze : NFO.SK

NFO.SK

Ján Čarnogurský na Markíze

spyros | 21-01-2003 | počet komentárov (0)
tagy: Netriedené| Politika| Spolo?nosť

Od nového roku má relácia Sito v podtitule ´Talkshow Dana Krajcera´ a to je dobre. Len nechápem pre?o presunuli neschopného Pavlíka do nedežnej publicistickej relácie. Tento chudák bol nepo?úvateľný už v Site a asi to zbadali aj na marketingu v rejtingoch, ke? Sito malo dobrú pozerateľnosť raz za dva týždne. Zatiaľ?o Krajcer v dobrom slove ma ohromil prehľadom v súboji Dzurinda vs. Me?iar, Pavlík ma akurát tak ochromil. To ?o predviedol tento moderátorsky chudák v diskusii s pánom Čarnogurským sa jednoducho nerobí a ten ho spolu so svojím ´súperom´ Šebejom aj s prehľadom zotreli. Niekto na to nemá a niekto by mal ukon?iť jeho trápenie. PS: Už viem pre?o nechcel byť Krajcer šéfom spravodajstva. Nie je ľahké byť katom.

Markiza – Corpus delicti.
Tak sa mi podarilo získať prepis ?asti moderovania chudáka Pavlíka. Lepšie by bolo stiahnuť si video z http://tv.markiza.sk/relacia.php?idc=436&tarchuv=20fc0bc908f012f544868378c3b96ec6, len kvôli vizuálnemu dojmu.

Pavol Pavlík, 34 ro?ný redaktor Markízy
predtým redaktor rádia TWIST,
v?era takto trápne moderoval uvedenú reláciu:

Pán Čarnogurský, ?o sa stalo, že sa taký bojovník proti komunistom ako vy, spojil na staré politické kolená s nimi a bojuje proti NATO.
Ján Čarnogurský: Ja som sa spojil?

Oni sa spojili s vami?
Ján Čarnogurský: No to by skôr platilo, pretože ja som mal zdržanlivý postoj vo?i NATO dávno, roky.

Je ale pozoruhodné, že ste boli ministrom vlády, ktorá celé štyri roky tvrdila, že jednou z jej hlavných priorít je ?lenstvo v NATO.
Ján Čarnogurský: ?no, ale ?lenstvo v NATO najmä v 98. roku, ke? predchádzajúca vláda za?ínala, nebolo kžú?ovým politickým problémom tej vlády. Kžú?ovým politickým problémom tej vlády bolo nastolenie zmeny oproti predchádzajúcej Me?iarovej vláde a na tom som sa zú?astňoval.

Pre?o ste dnes spojencom s komunistami?
Ján Čarnogurský: My, 38 žudí, vydali sme výzvu na uskuto?nenie referenda o NATO a komunisti nás podporili. Tých 38 signatárov sa nespája so žiadnou politickou stranou.

Ale ste jediný pravicový politik alebo pravicová osobnosť, ktorá sa v tomto smere profiluje.
Ján Čarnogurský: ?no, spája nás myšlienka, že by malo byť referendum o NATO. Každý z nás si ponecháva svoje názory a presved?enie v iných otázkach také, aké mal a, mimochodom, poznamenávam, že nikto z týchto 38 signatárov tejto výzvy nedosiahol v hierarchii komunistickej strany také vysoké postavenie ako prezident Schuster. A prezident Schuster bol zvolený na základe odporú?ania minulej vládnej koalície a de facto aj tejto vládnej koalície.

Mňa by zaujímalo, pre?o nechcete, aby sme boli v NATO?
Ján Čarnogurský: Najskôr musím povedať, že toto je výzva na usporiadanie referenda o vstupe do NATO, nie o tom, ?i za NATO, alebo proti NATO...

Chcete, aby sme boli v NATO?
Ján Čarnogurský: Keby zajtra bolo referendum, hlasoval by som proti.

Takže nechcete.
Ján Čarnogurský: Nevylu?ujem, že kampaň pred referendom, a teda argumentácie by ma presved?ili. Ale na vašu otázku odpoviem tak, že v sú?asnosti podža môjho názoru NATO nerieši žiadny bezpe?nostný problém Slovenska, pretože istú potrebu stability a usporiadania medzinárodných vzťahov Slovenska lepšie rieši Európska únia, do ktorej ideme. Naproti tomu NATO nás žahko môže zatiahnuť do zahrani?ných konfliktov, kde naše národné záujmy nie sú až také dotknuté.

Po?me na ?alšie témy. Ke? ste odchádzali z politiky, povedali ste, že budete mať vožné ruky pri vyjadrovaní sa o kontroverzných témach. Mňa by teda zaujímalo, ?o si myslíte o pokrytectve v politike ako takom. Vari nepopierate, že u nás je.
Ján Čarnogurský: No, ale hádam zase vy nepopierate, že ja som nebol a nie som pokrytecký v tom, že ke? som odchádzal z ústavných funkcií, tak som povedal, že chcem mať slobodu vyjadrovať sa aj ku kontroverzným témam.

Napadla mi taká paralela s vojnovým slovenským štátom, ke? žudácki predstavitelia spokojne chodili na pivo so slovenskými komunistami. Vy zase ste spolu s komunistami alebo s žu?mi blízkymi tomuto videniu sveta akoby na jednej rovine.
Ján Čarnogurský: Zdá sa, že o 50 ?i 60 rokov neskôr sa tento istý jav, ktorý ste spomenuli, v sú?asných podmienkach mení tak, že bývalí vysokí funkcionári komunistickej strany teraz hovoria, že boli vždy dobrí katolíci a chodia do kostola a ukazujú sa v televízii v kostole.

Žijeme vo vežmi zložitej spolo?nosti, ke? jej realitou sú, bohužiaž, aj také veci, že 13-, 14-ro?né deti užívajú drogy a stávajú sa tu mnohé negatívne prejavy a napríklad politici a predstavitelia KDH, ktorým ste stále, sa odmietajú vyjadriť na otázky antikoncepcie a ?ervenajú sa pri tom ako malé deti.
Ján Čarnogurský: Po prvé, nespájajte ma teraz s KDH, pretože ja som v tejto relácii zrejme najmä pre kampaň za referendum o NATO, je to výlu?ne moja osobná záležitosť, ktorá nemá ni? spolo?né s KDH. Ale ke? už ste spomenuli tento problém a problém KDH, tak za 13 rokov ?o existuje KDH, práve KDH najviac, najdôslednejšie a najhlasnejšie upozorňovalo na tieto negatívne spolo?enské javy, a vyjadrovalo sa k tomu a navrhovalo riešenia, proti ktorým naj?astejšie televízia Markíza brojila.

Televízia Markíza nepropaguje žiadne drogy.
Ján Čarnogurský: Nie, dávala slovo žu?om, ktorí ich propagovali, to znamená, že televízia Markíza vždy bola skôr na inej strane v týchto veciach, než povedzme KDH.

Vrátim sa k tomu pokrytectvu. Zistil som si takú zaujímavú skuto?nosť, že už v 15. storo?í napríklad v Bratislave mesto z verejných prostriedkov prevádzkovalo verejný dom. Bolo to v ?ase, ke? cirkev bola sú?asťou štátu, ke? vás za nejaké výroky mohli pokojne upáliť na hranici ako bosorku, ale v tom ?ase pokojne spolo?nosť napríklad tu v Bratislave akceptovala, že z daní poplatníkov mesta sa prevádzkoval verejný dom.
Ján Čarnogurský: A teraz mňa z toho obviňujete alebo ako?

Ja sa pýtam, ako máme chápať, že nejaké takéto videnie sveta je odvekou sú?asťou spolo?nosti?
Ján Čarnogurský: V 15. storo?í, to je 1400 a nie?o, cirkev nebola sú?asťou štátu, práve znakom západnej civilizácie sú takzvané dva me?e, ?iže svetský a cirkevný, to znamená, že cirkev nebola sú?asťou...

Ale bolo to takmer totožné.
Ján Čarnogurský: No, ale už to meníte. Nie sú?asťou, ale takmer, ?o je zmena oproti tomu, ?o ste pred minútou povedali. Pán redaktor, dávajte si trochu pozor na vyjadrovanie. To znamená, že cirkev nebola sú?asťou štátu. ?no, je možné, že to tak bolo. Ja som to neštudoval detailne, ale pripúšťam, že to tak bolo. No a ?o?

Nie je teda pokrytectvo problémom Slovenska, teraz sa vráťme k sú?asnosti, naozaj vážnym problémom? Jednoducho, dvojaká morálka, dvojaké vnímanie pravdy, dvojaké vnímanie sveta, zdôrazňovanie toho, ako to navonok vyzerá naproti tomu, ako je to v skuto?nosti.
Ján Čarnogurský: Ke? ste už takto polemicky túto reláciu na?ali, ja to prijímam, mne to vyhovuje. ?no, napríklad v mojich o?iach je istým znakom pokrytectva, že povedzme televízia Markíza pred minulými vožbami zakladala stranu SOP, potom tá strana zanikla v priebehu jedného funk?ného obdobia, tak televízia Markíza zakladala stranu ANO, ktorá je teraz. To prispieva k nestabilite slovenskej politickej scény, ?o je tiež na politickej scéne znakom, no môžeme to nazvať, aj istého pokrytectva, ale to len, aby som nebol v defenzíve oproti vám.

Ja som skôr mal na mysli nie?o také, že politici vodu kážu, víno pijú, tvária sa pred ob?anmi tak, alebo onak.
Ján Čarnogurský: Povedzte mi, kedy som nie?o ja také urobil?

Ja sa vás pýtam ako pozorovateža politickej scény.
Ján Čarnogurský: Ja si myslím, že práve kresťanská demokracia v tom najširšom slova zmysle je prvkom najvä?šej stability na politickej scéne, a to nielen na Slovensku. Mimochodom, KDH je jedinou politickou stranou v sú?asnosti, ktorá obstála vo všetkých slobodných vožbách po roku 89. Žiadna iná politická strana na Slovensku taká nie je, ?o je tiež istým znakom stability. A v európskom alebo dokonca svetovom rámci štatistika hovorí, že kresťanskodemokratické strany sú najstabilnejším prvkom na politickej scéne danej krajiny.

Uvidíme, ?i vám vývoj dá za pravdu. Budem sa venovať ešte jednej kontroverznej téme. KDH dnes stojí na ?ele ťaženia za zákaz interrupcií.
Ján Čarnogurský: Nebudem sa k tomuto vyjadrovať, lebo ja tu nie som teraz za KDH a nechcem, aby sa moja sú?asná aktivita alebo ak chcete, môj imidž, ako sa formuje v súvislosti s kampaňou za referendum, aby sa plietol s imidžom KDH.

Ako ?lovek máte ale vožné ruky, mňa by zaujímalo, ?i si myslíte, že interrupcia je vražda.
Ján Čarnogurský: Mojím presved?ením a mojou vedomosťou, mojím poznaním je, že život vzniká samotným po?atím, to znamená, spojením vají?ka a semena. To znamená od prvého okamihu je to život.

Je interrupcia vražda?
Ján Čarnogurský: Interrupcia je zabitím života.

Čiže lekár, ktorý ju vykoná je vrah?
Ján Čarnogurský: Hovorím vám, že interrupcia je zabitím života.

Z etického hžadiska teda podža vášho názoru lekár a matka, ktorí po istej koordinácii takto u?inia, sú teda vrahovia? Z etického hžadiska odsúdeniahodní?
Ján Čarnogurský: Vybrali ste si také otázky, ktoré sú mediálne vežmi ú?inné proti KDH a proti kresťanskému národu. Teraz som tu, predpokladám, prevažne kvôli referendu o NATO a vy si vyberáte takéto otázky, tak ja na túto pascu neskon?ím. A najmä preto, že sa v tom nevyznám tak detailne, pretože to nie je môj odbor. To, ?o som vedel, a ?o viem, na to som vám odpovedal.

Ako vnímate etickú úroveň sú?asnej slovenskej politiky alebo vôbec verejnej sféry.
Ján Čarnogurský: Necítim sa byť ja akože ten dobrý...

Ako pozorovatež...
Ján Čarnogurský: Nie, nie, ja sa necítim byť ten dobrý, mravný, etický a ?o ja viem aký, ktorý bude teraz posudzovať slovenskú politiku a vynášať súdy o slovenskej politike, toto je etické, toto nie. Netrúfam si na to a zdá sa mi, že slovenská politika sa ani v tejto etickej oblasti nelíši od politiky v iných štátoch.

Ob?ania zase majú možnosť vidieť, že sa tu používajú praktiky sledovania, odpo?úvania, istého vydierania, manipulácie. To tak bude v politike vždy?
Ján Čarnogurský: Neviem sa k tomuto bližšie vyjadriť, lebo teraz, okrem toho, že som v peti?nom výbore, si musím zarábať na živobytie svojou prácou...

Kožko ste už zarobili, odkedy fungujete?
Ján Čarnogurský: Žiaž, ešte to nie je veža.

Kožko musíte mesa?ne zarobiť, aby to bolo v poriadku?
Ján Čarnogurský: Prevádzka advokátskej kancelárie, ro?né náklady sú asi pol milióna korún. To znamená, že pol milióna korún musím ro?ne zarobiť, a to mi ešte ni? pre mňa nezostane.

Akej najvä?šej špinavosti, akému najvä?šiemu ohováraniu ste vo svojej politickej kariére ?elili?
Ján Čarnogurský: Asi pred desiatimi rokmi, ke? o mne šírili po celom Slovensku, ?o všetko som privatizoval, aký som bohatý. No a bývam stále v tom istom byte ako pred tridsiatimi rokmi.

Ja som po?ul ?alšiu klebetu, ktorá je ur?ite aj vám známa, ale neznamená to, že ja si to myslím. Vzhžadom zrejme na vašu podobu si mnohí žudia šuškajú, že ste Husákov syn.
Ján Čarnogurský: Nie som, a túto fámu znášam zle. Pretože to je urážka mojej matky, ktorá má 97 rokov, má 5 detí, celý život sa starala o nás, o deti. Moji rodi?ia mali harmonické manželstvo, a preto to znášam zle.

Po?me opäť k téme NATO a predstavme nášho skrytého hosťa Františka Šebeja. Chcem sa vás priamo spýtať, je sú?asná aktivita Jána Čarnogurského vo vzťahu k NATO zodpovedná alebo nezodpovedná?
František Šebej: Chcete odo mňa univerzálny súd. Ja sa domnievam, že Ján Čarnogurský robil celý život veci, o ktorých bol presved?ený, že sú správne. To, že ja si v danom okamihu myslím, že robí nie?o, ?o je naozaj nesprávne, nemá ?o do ?inenia s kategóriou zodpovednosti. Nie som ochotný to tu takto hodnotiť, ale domnievam sa, že je to proti záujmom krajiny.
Ján Čarnogurský: Podža prieskumov 70 percent obyvatežov Slovenska si myslí, že referendum o NATO by malo byť. To znamená, že 70 percent obyvatežov Slovenska vašimi slovami koná nezodpovedne...

Nehovorím, že koná nezodpovedne , ja tu nie som na to, aby som vynášal súdy. Tvrdí to vláda, tvrdí to pán Šebej, tvrdí to vä?šina slovenskej politickej scény a tvrdí to navyše aj KDH, že je v našom záujme byť v NATO.
Ján Čarnogurský: Ale ja to netvrdím a 70 percent obyvatežov Slovenska si myslí, že by referendum o NATO malo byť.

Pán Šebej, môže byť Slovensko bezpe?né mimo NATO?
František Šebej: Domnievam sa, že nie. V dnešnej geopolitickej konštelácii napríklad hlboko nesúhlasím s tým, že Európska únia môže plniť bezpe?nostné funkcie. Európska únia totiž vznikla s takým vznešeným ciežom zabrániť európskym národom medzi sebou bojovať, a to sa jej naozaj podarilo za posledné pol storo?ie. Ale to, ?o nedokázala Európska únia urobiť, bolo pôsobiť ú?inne proti vonkajším hrozbám. Ak teda západná Európa nebola ni?ím ohrozená za posledné pol storo?ie a viac, to bolo preto, že je sú?asťou Severoatlantickej aliancie. To jej zabezpe?ovalo ten základný bezpe?nostný rámec a podža mňa tým kžú?ovým prvkom Severoatlantickej aliancie, ktorý Európskej únii chýba, je prítomnosť Spojených štátov amerických. Jednoducho Európa je dnes vojensky natožko slabá, že bez aktívnej podpory Spojených štátov amerických vlastne nie je schopná sa ubrániť.
Ján Čarnogurský: Tam, kde zasahovali Spojené štáty a NATO, aj na európskom kontinente, konkrétne na Balkáne, tak zasahovali zle. Jednoducho ten zásah na Balkáne viedol k prehĺbeniu destabilizácie Balkánu.
František Šebej: To jednoducho nie je pravda.

Pavol Pavlík: „Verím, že práve v diskusii o tom, ?i bude, alebo nebude referendum o vstupe do NATO, a to sa vám, samozrejme, musí podariť nazbierať dostatok podpisov, bude priestor aj na tieto argumenty.“

(Podľa hlasovania televíznych divákov argumenty J. Čarnogurského presved?ili 2 284 televíznych divákov, nepresved?ili 1 601.)

Komentáre



Zanechajte komentár