Tarcu a Godeanu – Černa Sal : NFO.SK

NFO.SK

Tarcu a Godeanu – Černa Sal

spyros | 03-09-2000 | počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Rumunsko| Turistika

Zrána vyrážame k priehradnému múru, kde vidno z masívu Godeanu Virful Moraru. Cesta je stále drum modernizat. Dávid je nasratý, že naširoko obchádzame každý potok a ke?že nasadil tempo typu zrýchlený vagón, nasratý som aj ja. Po hodine sa dostávame k ústiu potoka Ivan a za ?alšiu hodinu sa stalo to, ?o sme len tušili – Ceauceascova pomstu! Opäť stojíme pred priehradným oválom, teda na za?iatku. Kua, kua, kua… je to ozaj psychická vzpruha, toto úvodné rameno. Jediné pozitívum je, že v noci pršalo a cesta nie je prašná, celkovo je pod mrakom, takže slnko nepraží.

Zaujímavé je zistenie, o ?om premýšľajú ľudkovia po?as nezáživnejších ?astí pochodov. Taký Dávid skladá metalovú piesenku do pomyselnej notovej osnovy a myslí na priateľov zo školy.

Ja v kómatickom opojení po?ítam, jednoducho rátam do 50, do 100, rátam ryhy na ceste, kombinujem, a všetko odznova. Ke? sa mi po?ty zunujú, pobrukujem si nejakú melódiu. Za deň mám zvä?ša tri obľúbené pesni?ky. Napríklad dnes: Guns´n ´Roses s Civil War, košických No Name a Nechajte ľudí rásť, nový The Gathering s peckou Bad Movie Scene. V najhorších fázach v duchu kľajem a pri takej Ceauceascovej pomste i riadne nahlas.

O tretej sme kone?ne na konci priehrady a ja už viem, pre?o sa volá Čierne jazero, naozaj ma napadajú najtemnejšie myšlienky. Správca priehrady nám na za?iatku hovoril, že je to vyše 18 kilometrov. Nekecal, možno mal i pridať.

V lokalite Izvir Černei za?ína nejaká žltá zna?ka do pohoria Retezat. Je tu celkom pekne, všetko nás bolí, takže sa rozkladáme a skúšame robiť polievku. Rozrobili sme ohní?ok a chystá sa guláš párty so slaninou a cesnakom. Mňamiky mňam.

Pol šiestej. Najedení a spokojní dosiestujeme. Prekvapujúco vyrážame ?alej z tohto romantického miesta. Dolina Černei je ?ím ?alej krajšia, až sa mi zdá, že je ukrytá za tou odpornou priehradou sťa krásny drahokam, ktorý si každý musí vybojovať po mnohých útrapách ako v každej správnej rozprávke. Sťa? Hm, dostávam sa do formy. Nad nami sa tý?ia krasové skaly a pred nami nánosy kamenia, spráchnivených kmeňov vrátane vraku starého železni?ného vozňa.

Všade naokoly sú stodoly, takže by sa dalo aj v pohode vyspať. Akurát naše mapy kecajú, lebo od Izviru ide cesta vpravo od rieky. Na záver doliny hľadáme nejakú cestu do priesmyku Jiu-Cernei a chvalabohu nachádzame ?ervené zna?enie i ke? samotnú lesnú cestu nie. Po chvíli zna?ka pokra?uje vľavo hore na hrebeň Malého Retezatu, avšak je tu aj ?alšia ?ervená zna?ka smerujúca do úzkeho kaňonu na konci ktorého by mal byť aj náš priesmyk. Len neviem, pre?o je na mapách zna?ená normálna cesta. No ni?, treba si máknuť, lebo sa za?ína stmievať.

Po hodine driapaní sa po vápencových skalách, preskakovaní vodných terás, balancovaní po padnutých stromoch je výsledok nasledovný.

Prestalo byť vidno, stratili sme zna?ku, za?íname používať chodn?ky tunajšej divej zveri a radi by sme boli v?a?ný za kúsok rovného pľacu pre stan. Naveľa nachádzame v podstate rovnú plochu v ostrohe dvoch potokov, takže rýchlo rozkladáme po pamäti stan. Zaspávame za slov evegrínov Medve?ku daj labku, ?i Macko Uško.

Krátko po polnoci sa prebúdzamna nejaký šramot v lese. Niekde pred nami nie?o pajdá po lístí a ob?as láme konáre. Len tak na okraj, legenda o upíriom šľachticovi menom Drákula je pôvodom z Rumunska. My sme však nažhavení na medve?a, ktorého nám tak milo spopularizoval colník na hranici. Aj Dávid sa pohol, takže ho to tiež prebudilo. Naštastie napokon z toho ni? nebolo. Asi jeleň.

Na túto situáciu sme mali dve riešenia. Dávid forsíroval metódu hulákania a ?o najvä?šieho lomozu, zatiaľ?o ja som niekde po?ul presný opak. V kontakte s medve?om sa netreba vôbec pohnúť a vôbec správať sa ako mŕtvola. Napokon sme prešli na moju variantu mŕtvoly, takže sme si ju tu aspoň dobre nacvi?ili. Človek nikdy nevie, kedy ju bude potrebovať.

Tarcu a Godeanu 2000 – súvisiace odkazy

Komentáre



Zanechajte komentár