NFO.SK

• Index
• Freehosting
• Spyros
• Archív

Štrbské Solisko

spyros | 25-02-2006 | počet komentárov (5)
tagy: Aktivity| Lezenie| Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry

Štrbské Solisko (25.02.2006): Chata pod Soliskom (1830 m.n.m.) – pravé rebro JZ steny (III) – Nízka lávka – Mlynické Solisko (2301 m.n.m.) – Soliskové sedlo (2099 m.n.m.) – Soliskový hrb – Predné Solisko (2119 m.n.m.) – Chata pod Soliskom..

• Pravé rebro JZ steny : výstup z Furkotskej doliny (AP9/130 str./55, K94, III) (A. Grósz, I. Gyroffy, A. Wiegandt, 26.9.1929)
• Zostup Soliskovým hrebeňom (AP9/99/4, K69, I)

Ráno sú ešte Tatry krásne, ale kým prichádzame na chatu pod Soliskom, viditeľnosť je takých 50m a fúka nárazový vietor. Prezliekame sa a vyberáme sa na prieskum do Furkoty. Nechce sa nám veľmi brodiť snehom a ke�? prejdeme cez lavínisko, rozhodujeme sa pre najbližší pilier na Štrbské Solisko. Nahadzajume na seba matroš a môj prvý zimný výstup v Tatrách sa môže za�?ať. Prvá “posvätná” a skúsená lezecká dvojka je Boboš s Ivou. Celú cestu vysólovali okrem úseku, ke�? zišli z rebra a dostali sa do lokrového úseku. Dosť šutrov vtedy nahádzali do ľavého žľabu.

Ja leziem v dvojke s Janom, najlepším nová�?ikom v našom klube :-). Často chodí vysnežené žľaby a celkom mu ide aj lezenie v ľade. Ja mámna nohách ma�?ky štvrtý krát v živote. Dobre sa za�?ínam cítiť až na skale, ke�? sa vyberie lano, cepíny dávam do sedáku a leziem rukami. Akurát tie ma�?ky zavadzali, ale treba sa aj také veci nau�?iť. Jano lezie aj �?istú skalu ako mix s cepínmy. Proti gustu žiaden dišputát. Skalné rebro za�?ína úvodným komínikom a potom sa ide priamo po rebre. Najkrajší úsek je ostrý “žabí” kôň, kde sa 2 metre treba poposúvať ako na tom koni.

Peknú lezbu za�?ína znepríjemňovať okrem permanentnej hlmly a poletujúcich bielych sra�?iek aj prebúdzajúci sa vulkán v Janových �?revách. Ten sa napokon aj prebudil a ten smrad vyhnal všetkých kamzíkov z okolitých dolín. Len bobky na terasách po nich ostali. Po 3, �?i 4 dĺžkach na lane sme sa dostali až pod peknú veži�?ku, od ktorej som natraverzoval do ľavého žľabu a kone�?ne vyšiel na Soliskový hrebeň. Zase tie sóla v strmom snehu. To zatiaľ nemusím. V Nízkej lávke sledujem Jana ako si robí zlaňák. Furtom nadáva, ale to je iný príbeh…

Idem popredku v stopách našich predlezcov. Tie strácam niekde v Soliskovom sedle. Nikdy som tu nebol a preto pokra�?ujem zlým žľabom popod už bo�?ný hrebeň. Hmm, asi som sa zasral. Skúšam sa hore dostať naspäť na hrebeň takým mixovým terénom. O chvíľu za�?ne na mňa zhora padať sneh . To bude Jano. Tiež netrafil. Zatiaľ �?o ja mám dosť, on si okolo mňa pobehuje, akoby pod nami nebol dlhý strmý žľab a �?lovek stojí v svahu len s nejakými �?udnými ma�?koželezami a v rukách zviera nejaké ztupené cepíny. Na chvíľu sa rozjasňuje a oproti sebe vidíme hrebeň Bášť. Ten sme vidieť nechceli, ale kone�?ne vieme, kde sme. Takže naspäť. Pre istotu na lane ma Jano nakrátko odistí pre�? z tráv a potom už normálne schádzame cez Predné Solisko na chatu. Dobré to bolo. Dole sa vezieme na ratraku. To poteší. Potom už len povinná debata v Haligande a rozvoz preživších k rodinným povinnostiam.

Celá túra poteší o to viac, že nedeľa vyzerá byť, �?o sa týka po�?asia ešte hnusnejšia ako sobota.

Komentáre