NFO.SK

• Index
• Freehosting
• Spyros
• Archív

Západná žeruchová veža

spyros | 14-05-2006 | počet komentárov (2)
tagy: Aktivity| Lezenie| Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry

Západná (Zadná) žeruchová veža (13.05.2006): Biela Voda (910 m.n.m.) – Chata pri Zelenom plese (1551 m.n.m.) – Červená dolina – južné rebro (IV-III) na Západnú žeruchovú vežu (2080 m.n.m) – Predné žeruchové sedlo – Biela Voda..

• Južné rebro: výstup z Červenej doliny (AP1/66 str./51, K2157, IV-III) (J. Andráši a spol., 21.7.1954)
• Zostup z Predného žeruchového sedla žľabom do Červenej doliny (AP1/69, str./52, K2158) (S. K. Zaremba a manžialia Malinowski, 17.8.1928)

Cez týždeň mi volal Moco, že by už to chcelo nie�?o poliezť. Rudo, Robo a Jano sa chystali na alpinistický prechod všetkých kotlov Ľadovej dolinky a na to sme psychicky nemali. Síce napokon skon�?ili na bajkoch v Raji, ale to je o inom :-). Ja som nebol ako po iné roky sa rozliezť niekde na dlhšie a tak som navrhoval cvi�?né skaly na Turniskách, ale Moco chcel dať Tatry. Ja ho chápem, na sobotu hlásili pekne a on sa trepe na východ cez celé Slovensko. A nie�?o bude aj na tom, že budúci víkend ideme na Rysy a po�?asie nemusí byť také dobré ako túto sobotu. O.K. V noci som vytla�?il nejaké nákresy zo Žerúch a išiel som chrápať.

Na druhý deň sme vegetne vyrazili o ôsmej z parkoviska, kde sme stretli Sama na bycikli, ktorý už po piaty krát sa hotoval absolvovať svoje Tatratour okruh okolo celých Tatier za 1 deň (vyše 200km). Od Šalviáku bol na ceste sneh. Horné doliny boli kompletne vysypané panenským snehom, len vo Veľkej zmrzlej doliny boli vpísané do snehu elegantné stopy po lyžiaroch. V Červenej doline už nebol nikto asi celé týždne a tak si to prešlapávame sami. Na mieste si vyberáme našu prvú letnú túru. Nie�?o ľahšie na rozlezenie. Popis k južnému rebru na Západnú žeruchu sa nám pozdáva: “Ťažšia stienka na úvod a potom už ľahšie priamo po pilieri.”

Za�?íname liezť o pol tretej! Trochu dosť neskoro, ale �?o už. Prvý ide Moco. Minulý víkend bol na Drátniku a vraj tam ťahal ťažoby, tak nech ide :-). Už od konca vstupného žľabu sme videli takú peknú �?ervenú smy�?ku s karabínou v stene a presne v našom predpokladanom smere. Mne sa to miesto zdalo síce bez chytov a radšej som chcel ísť viac sprava, ale Moco neomylne zamieril k friendu s karabínou. K tomuto miestu, ktoré som si pracovne nazval variantom “Red Kouba” sa dostal celkom rýchlo a potom za�?al dlhý boj. Istenia nahadzoval každé 2 metre cik-cak, takže lano mu drelo jak sviňa a musel ukon�?iť prvú dĺžku cca po 20 metrov.

Ja som si dole hovoril, �?o to tam preboha stvára. Posiluje v Blave na umelej stene celú zimu a potom to nemá morál. Čoskoro som sa mal presved�?iť o tom, ako hlboko som sa mýlil. Doliezol som k friendu a nechápal som. Pohľad zdola ma neklamal a ozaj tu neboli chyty a stupy. Panika. Mozog sa na štvrťhodinu dostal do polohy, ke�? pravá hemisféra síce stále myslela na sex, ale ľavú �?asť kompletne vyplnil zúfalý výkrik “zláááá-niť”. Aj ten friend s karabínou tam asi nechali kvôli zlaneniu nejakí zablúdenci. Ale Moco bol neoblomný. Z kómatického stavu ma trochu vytrhol môj malý úspech, ke�? sa mi podarilo vybrať abalaka, �?o Moco umiestnil 20cm nad frienda! Už som mu za�?al rozumieť. Tento po�?in ma trochu povzbudil a tak som sa rozlú�?il s �?erveným friendíkom. Avšak za ním ma �?akala nepriateľská špára. Chápete, na Dreveníku by to bola ru�?kovacia pasáž za V+, ale tuto žiadny spásny stup na nohu. Normálne som sadol do lana, kua. Založil si frienda do špáry a oddychoval. Zase sa dostavili zlaňovacie nápady, ale napokon som to dal. Výsledný efekt na tomto mieste sme sa zadrbali 1 a pol hodiny. Zjavne sme netrafili nástup, ale zase Mocov najťažší po�?in v Tatrách na prvom konci možno stál za to, aj ke�? podľa mňa nie. Ta �?o už. To sú tie chvíle, pre�?o sa lezie v horách. Zážitky na celý život, ktoré našu lezeckú dvojicu poslinili do budúcnosti v rámci hesla: “Čo ťa nezabije, to ťa posilní.” :-).

Ďalej to už bolo klasické tatranské lezenie po pilieri. Rýchlo sme natiahli zvyšné štyri dĺžky na plnú dĺžku lán. Dokonca došlo aj na Sveťovu metodiku, �?o v praxi znamená, že som dával len jedno medziistenie, aby sme sa nezdržovali, ke�?že nás ob�?as pokropil aj dáž�?.

Z vrcholu sme mali, tak ako po celý deň nádherné výhľady a celá tá lopota stála ako oby�?ajne za to. Isto pribudnú do photoblogu nové zábery. Z vrchola sme tromi dĺžkami z opa�?nej strany zišli do Predného žeruchového sedla. V ňom mala byť zlaňovacia reťaz a borháky. Tie sme našli, ale až v polke žľabu. Nevadí. Na chatu sme došli ešte za vidna. Moco nemal �?elovku, amatér. Ja som mal… s vybitými baterkami, �?istý dilino. Vý�?apník nám ponúkol 4 tužkové batérie za akciových 200 SKK, takže sme sa motali dole za svitu mesia�?ka ako dvaja opilci. Inak na chate predávajú párky s hranolkami za smiešnych 135 SKK, to len ja som taký chamtivec, že sa mi zdá cena prestrelená? Na parkovisko sme došli podobne ako minulý rok o polnoci.

Ako bonus mi emailom priputovala fotografia od Zuzky Horváthovej, ktorá sa pod nami slnila na za�?iatku žľabu a ako tak pozerám, tak ma zachytila v momente, ke�? bolo najťažšie :-). Tam sa držím iba jednou rukou kua kua. Asi za�?nem posilovať.

Kozí hrebeň – centrálna �?asť.

Západná žeruchová veža – južné rebro.

Komentáre