Nepríjemnou sutinou sme vyšľapali do sedla Malý Závrat, kde ako vidno bolo ozaj veterno. Naviazali sme sa. Prvými dvoma dĺžkami sme sa dostali do štrbiny pod štítovú stenu. Veži�?ky v hrebeni sa obchádzajú v pravo. Všetko je totálne zvetrané, takže ja som si pre seba premenoval Kresaný roh na Zvetraný roh.

Zo štrbiny vidíme dve špáry v severovýchodnej stene. Za�?ína sa pravou a potom sa pretraverzuje do ľavej špáry, ktorou sa na jednu dĺžku vyjde na vrchol. Mohla to byť pekná exponovaná štyrka nebyť lokrových stupov, chytov a ľadového vetra, v ktorom meraveli prsty.

Zostup mal byť podľa sprievodcu ľahký, no �?akala nás totálne rozdrbaná stena. Prvou dĺžkou sme zostúpili s Mocom a Márom žliabkom na juh a potom sme natraverzovali naspäžna hrebeň. Moco si len opakoval: “Ke�? sa toto s nami ujebe…” No našťastie mu žuchla iba vysiela�?ka a aj tá sa zázrakom zastavila pár metrov pod ním na polici. V druhej dĺžke ho ešte trafil po odviazaní šuter do hrude, takže kým sme s Márom pobalili matroš, Moco zišiel pod Malý Závrat a my dvaja Rovienkovým žľabom k Ľadovému plesu.

Ranná Kupola.

Ranná Východná Vysoká.

Ranná Divoká veža.