Ráno sme nastúpení s Robom prví na seda�?ku smer Cristallo. Pri chate Son Forca prestupujeme na lanovku do sedla Forcella Staunes, ktorej prevedenie v nás riadne zodvihlo adrenalín na správnu úroveň. Kabínky sme premenovali na rakvi�?ky a už nastupovanie v plnej rýchlosti nás pripravilo na �?alší kyvot a podobné mňamky.

Monte Pelmo a Tre Cime di Lavaredo (Drei Zinnen) v rannom opare.

Ferata na jeden z vrcholov Cristalla – Cime di Mezzo (3154 m.n.m.) – je takmer v kuse zaistená “hromozvodom”. Podľa mňa to bolo až preistené, ale možno pri veľkom po�?te ľudí sa drát hodí. My sme mali celú cestu pre seba a až na konci zostupu nás zachytili neskorší výletníci. Tento výšvih je asi najzaujímavejší.

Napríklad aj na tomto vrcholom hrebeni je natiahnutý drát. Inak ten típek je Robo a za ním Monte Specie (Strudelkopf, 2307 m.n.m.) a Monte Rudo (Rautkofel, 2826 m.n.m.). Úplne vzadu je “šaľeňacky” výhľad na Rakúske Alpy s hlavnými velikánmi Grösser Venediger a samozrejme Grössglockner.

Vrcholovka z Cima di Mezzo (3154 m.n.m.).

Vrcholový kríž je v skuto�?nosti trochu pod vrcholom. A zase výhľady. Teraz na opa�?nú stranu sa z hmly vynárajú Antelao, Sorapis a známa Civetta.

Pohľad na juh. Vľavo letecký pohľad na Cortinu d´Ampezzo. Vpravo v popredí nezvyklý pohľad na masív Pomagnón a údolie Padeon. Vzadu stará známa Tofana.

No dobre, koniec orgií. Ešte pohľad na sedlo Staunies, kde za�?ínajú obidve feraty. V pozadí Croda Rossa (Hohe Gaisl, 3145 m.n.m.), asi najkrajší kopec v tejto oblasti a Monte Specie..

Zostup v hornej polovici vedie po novom iným smerom, traverzuje sa popod vrcholový hrebeň a príde aj na miesto veľmi podobné Anjelskej lávke na ferate Moiazza.