ManHimself holds a Poetic evening
manhimself |
25-01-2008 |
počet komentárov (0)
tagy: Literatúra| Marcel Lacko Film| Spolo?nosť
“Láska, povieš – milujem ťa. Potom sa staneš
Kúskom slne?ného svetla na stene,
Teplom, ?o mizne o piatej,
Modelom nazna?eným v peknom kameni,
Myšlienkou, latinskou bazilikou,
So šibalskými bájkami odpadávajúcimi z kupoly.Ty: si oblak, ?o nikdy nepomenujem,
Jazyk, aký sa nikdy nenau?ím, zápas,
Čo ani nezmeškám, ani celkom nezískam;
Ilúzia ?alšieho sveta nad
Sveta pod, mimo sveta v.
Škúlim, žmurkám – ale ešte stále ťa vidím, láska.“
11.1. 2008 19:00 – ?ajovňa amana Alžbetina 55
poetické ?ítanie z listu o láske
Najlepšie je nepoznať:
šialenstvo túžby môže skaziť aj kameň
Marcel, Ivka.
Naťahuje sa
spôsobom akým huby
zaplavujú lúku
Marcel Lacko, Katarína Mrvová a Ivka.
Stáva sa vä?šou,
nezastaviteľnou,
šťavnatou –
ManHimself, Juraj Kuchár.
ak to dovolíme
Len neznalí sú v bezpe?í
a dokonca aj oni žiadajú
ManHimself, Jaro Koco, aj ManHimself in the Slovak Paradise National Park; Katka, Kysly, aj ManHimself on tour with his film; Ronnie, Robo a Kuchár.
ob?as, aby im
vypichli o?i
a odhodili ich
Marcel Lacko, Jaro Koco.
Ako živiny vtekajú do ich žíl, nepo?ujeme
Ni?, s neodbytnou intonáciou, si nazna?ujú každá,
Marcel Lacko, Ronald Tondra.
Každej: dýcham, vz?aľujem sa, som v núdzi.
Som v núdzi. Planktón, každá molekula
ManHimself, Radovan Tozser, aj ManHimself in the Slovak Paradise National Park.
Vody a vzduchu je dotknutá
Nadutím a opadnutím ich nálad.
Marcel Lacko, Jiří Karlík, aj Zrkadlo on big screen (premiere)
Zvoľna sa pasú na špi?ke kopcov, pomaly
Putujú domov k ich ?alšiemu západu slnka –
ManHimself, Jaro Koco, Katka a Ivka.
Jemne dychtivé, vypúšťajú kvapky mlieka
Do monumentálneho snehu.
Marcel, Monika.
Hne? je tma. Miesto zvonov, hluk
Ulice a puknutie zlata.
ManHimself, Róbert „Edgar“ Egreši.
a tam to bolo kde
sme videli dvojitú dúhu
jednu v ?alšej
ManHimself, Katka.
tak dlho ako existujú
kvapô?ky vody a slne?né lú?e a o?i
aby sme ich vnímali dovtedy budú optické
Marcel, Jaro Koco.
úkazy tak nepochopiteľne úžasné
a ni? nebude musieť byť zbyto?né
Marcel Lacko, Katarína.
Komentáre
Zanechajte komentár