NFO.SK

• Index
• Freehosting
• Spyros
• Archív

Krásy Slovenska 9-10

spyros | 20-09-2004 | počet komentárov (1)
tagy: Literatúra| Netriedené| Slovensko| Spolo�?nosť| Vysoké Tatry

Vľavo tróni obálka minulých Krás, ale na webe Krásy Slovenska sa zatiaľ neobjavila nová a mne sa to nechce skenovať, ke�?že na mojom skeneri tróni kopisko cyber-bordelu. Prekvapujúco bude môj príspevok dlhší a preto okrem polemiky s �?lánkom o horolezeckých školách na �?alšie polemiky bude nutné prekliknúť �?alej, ale to by ste mohli zvládnuť :-). Po�?me na vec.

Nemilo ma prekvapil �?lánok o horolezeckých školách na Slovensku. Veľkým problémom je objektivita, ktorý sa posúva do polohy protežovania istej horoškoly. Ke�? už, malo byť uvedené, že odborný spolupracovník Marián Šajnoha je aj hlavný bos horoškoly Encián, ale tak sa nestalo a preto sa nezasvätený �?itateľ dozvie zavádzanie typu:

• Horoškola Encián je nezisková a všetci ostatní su komer�?ní, �?o vyvoláva dojem, že výber je jasný, hlavne ke�? v úvode sa píše o tom, že horoškola nemôže byť zisková. K takému záveru asi ťažko mohla dôjsť sama pani výkonná šéfredaktorka. Tiež mi ostáva záhadou pre�?o sú ceny nekomer�?nej horoškoly Encián podobné tým “komer�?ným”. Ak už hovoríme o nekomer�?nej sfére pre výchovu horolezcov, tak tu stále sú napriek dnešnej dobe oddiely s hlavným metodikom a fungujúcimi kurzami.
• Skialpinistické kurzy ponúka v skuto�?nosti iba Encián. No to je možno pravda, ak bola myslená iba oblasť Malých Karpát :-)
• Marián Šajnoha z Enciánu (to je aj odborný garant �?lánku) s vyše 30-ro�?nou metodickou praxou aj ke�? škola existuje iba 4 roky a oproti tomu inštruktor Martin Murár z Murárie s iba 2-ro�?nou praxou. To už ide sná�? o ohováranie, ke�?že Martina poznám osobne. Celkom by ma zaujímalo ako by obstálo nezávislé porovnanie metodiky oboch pánov
• Ke�? už sme pri Murárii, zaujala ma pythonovská veta: “oboznamovací kurz – 3800 SKK (ide o 2-dňový kurz, cena nie je bližšie špecifikovaná). No neviem, to ju chceli špecifikovať na americké centy? Ak sa chcelo napísať druh kurzu nie je špecifikovaný, tak každý �?o len trochu pozná situáciu v Tatrách, špeciálne na Gerlachu, tak veľmi dobre vie o aký kurz ide :-)”

A teraz pekne od za�?iatku. V úvodníku sa šéf Dajamy sťažuje na nedostatok peniažkov a že treba predplatiť etc. Nasleduje hovor so Zoltánom Demjánom, ktorú dopĺňa spomineka na tragickú výpravu Himaláje ´84 aj s rovnakými fotkami ako v novom vydaní �?asopisu Jamesák. Tu sa podobnosť �?asopisov kon�?í.

Číslo je zamerané na predstavenie malokarpatskej oblasti medzi Bratislavou a Trnavou. Potešila prehľadná stať o stave cyklociest na Slovensku. Jaroslav Nešpor pokra�?uje v nekone�?nom cykle o našich hradoch. Nedávno mu vyšla knižka o slovenských hradoch na východe. Musím povedať, že dielo Slivku a Valáška spred desiatich rokov prekonáva maximálne cenou. Škoda. Krásy Slovensjka asi nadviazali bartre s �?asopisom Tatry a denníkom Šport, �?o je len dobre. Inak reklamné �?lánky by sa mali ozna�?ovať ako reklamné, napríklad ten o podujatí firmy Honda. Naopak v recenzii o �?eskej mape slovenských hôr si už asi mohli v redakcii dovoliť byť objektívny a tak sa to dá �?ítať.

Na záver sa budem dlhšie venovať listu Jozefa Ďurkovi�?a a regaujem aj na výzvu na diskusiu. List je v podstate prepisom diskusného príspevku Mira Nágela na fóre SVST. Ja budem reagovať priamo na text p. Ďurkovi�?a a potom pripojím niektoré príspevky z diskusie radšej bez komentára. Zvolil som ulta konfronta�?ný štýl, aby som sa vyravnal pisateľovi :-).

1. Člen stráže ochrany prírody chcel vrátiť turistu na zna�?kovaný chodník. Vy to komentujete tento fakt ako “vraj”. Váš kamarát turista bol ur�?ite zakríknutý tichý �?lovek, na ktorého si posvietili sadistickí kulturisti z ochranárskeych kruhov a ke�?že nerešpektoval ich pokyny, tak mu zákerne nasadili puta a použili donucovacie prostriedky ako im schválil náš neschopný parlament. To sú mi veci. Tiež úplne nehorázne sa títo verejní �?initelia “vyhrážali” blokovou pokutou. Ešteže to neboli policajti, ale svalnatí ochranári, lebo by už mali v tom momente zmaľované držky za takúto nejapnosť.
2. Pýtali ste sa tých kulturistov pre�?o je ten chodník uzatvorený? Čo taká erózia?
3. Add demokracia: potom sa tu odvoláva na demokraciu, �?i toto sme chceli a za toto sme štrngali. �?n, štrngali sme za slobodné voľby, potom sme si zvolili našich zástupcov v parlamente a tí vydávajú zákony aké vydávajú a Váš priateľ sa ich rozhodol nedodržiavať.
4. Add Landrover. Čiže Horská služba, vojaci, ochranári, lesníci nemôžu používať terénne vozidlá pre prístup do hôr? Podľa Vás ke�? oni, tak aj my? Invektívy typu cigáni a ťažba dreva (�?alší hnusní ochranári zo združenia Vlk verejnosť upozornili na �?udné praktiky v Nízkych Tatrách) sú lacné a vôbec nesúvisia s Vaším priateľom.
5. Čudné, že taký veľký turista ako Vy nevie, že medzi Donovalmi a Ďurkovou sa dá stanovať oficiálne v Hiadeľskom sedle a aj pri útulni Ďurková. To je prekvapenie. Práve NAPANT je ešte oproti TANAP-u v tomto celkom ústretový. ĎAlej sa pýtate kde spať: “Vonku?” �?no, je to �?udné ale vonku pod hviezdami prípadne v stane si najlepšie vychutnáte tatranskú romantiku. Ale tu už sme pri mojom postoji vo�?i chatám v horách, �?o je na dlhšiu debatu a princípom tohto postoja je minimalizovanie ľudskej �?innosti v horách = najlepšia chata žiadna chata :-). Uznávam extrém.

Len poznamenám, že nie som fanatický zástanca ochranárov, aj mňa terazky v zime vrátili so psom z bežkovania v Tichej doline len kvôli tomu, že nemal náhubok, ale ob�?as to chce prijať aj ich argumenty a zamyslieť sa nad nimi. Ja som sa zamyslel, nesúhlasil a tiež mi to bolo prd platné.

Miro Nágel – 6.7.04 15:08:34

Tak som tu v kratkom case zase. Mam sice rozpracovany clanok o prechode hrebena Lucanskej Malej fatry, ale zazitok z predlzeneho vikendu bol silnejsi. Navstevnici hor a hlavne vysokohorski turisti pozor!!! Na kopcoch slovenskych hor operuju ozbrojeni ochrancovia prirody.

Na moj “last minute” telegram z minuleho tyzdna nereagoval nikto, takze do kopcov Nizkych Tatier sme po dohovore s Janom Simakom z Tvrdosina (perspektivny ucastnik oktobroveho treku v Himalajach) vyrazili sami. Povodny plan som upresnil tak, ze sme sa zisli v sobotu 3.7. rano v Ruzomberku, odkial sme odisli autobusom do Korytnice. Nasim cielom sa stala Certovica s prechodom zapadnej casti N. Tatier. Za idealneho slnecneho pocasia sme sliapali strmym chodnikom masivom Prasivej. Na vrchole Malej Chochule, pri obcerstvovacej prestavke sme ho uvideli. Na velkom kameni sedel nenapadny chalan, snad dvadsatpatrocny. Vtedy sme este nevedeli, ze najblizsie dva dni budeme s nim v kontakte viackrat. Na hrebeni bolo dost turistov, ktori vychutnavali krasne letne pocasie a nadherne vyhlady na okolite kopce. Pri zostupe od Velkej hole a pred stupanim na Latiborsku holu sme stretli dvoch uniformovanych ochrancov prirody. Navzajom sme sa pozdravili a isli dalej. Dost ma zarazila skutocnost, ze starsi mal na opasku zbran – pistol. Vtedy sme netusili koho sme stretli. Turu toho dna sme koncili v utulni pod Durkovou, kde sme mali naplanovane stravit noc. Personal utulne – chatar Miro a jeho “namestnik” Juro boli velmi sympaticki a starostlivi. V priebehu vecera dokazali ubytovat asi 70 turistov. Kto pozna rozmery utulne uzna, ze je to nadludsky vykon, ale dokazali to. A to este pripravuju v malej kuchynke teple napoje a stravu. My dvaja sme sa ubytovali a na varici pred utulnou pripravili teplu stravu – prvu toho dna. Asi po hodine nasho pobytu v utulni prisiel nas “znamy” turista z Malej Prasivej aj so svojimi priatelmi – o nieco starsim muzom a dvomi dievcatami. Tu sme sa zoznamili, boli z KST Lucenec. Po niekolkych minutach sa mlady muz rozhovoril, alebo skor postazoval pravdepodobne s celozivotnym zazitkom. Mal za sebou neprijemny konflikt s ochrancami prirody, ktorych sme predtym aj my stretli. A co sa vlastne stalo? Nuz, znackovany turisticky chodnik veduci okolo Velkej hole (1640 m) na Latiborsku holu (1643) sa v jednom useku rozdvojuje a jeden vedie na vrchol spominaneho kopca a druhy ho traverzuje po juznej strane. Nas turista si vybral ten nespravny. Vzapati boli pri nom ochrancovia prirody. Po kratkom verbalnom konflikte, ze turista porusil navstevny poriadok narodneho parku sa branil tym, ze ide po znackovanom chodniku. Mal vsak smolu. Iniciativnejsi starsi ochranca a vzapati ani mladsi sa nenechal zahanbit, sa nanho vrhli, zhodili na zem a nasadili puta!!! Priatelia, ktori isli niekolko desiatok metrov za nim to z dialky s uzasom sledovali. Starsi kamarat nezavahal a kamerou natocil niekolko zaberov “zatknuteho” priatela. Po dalsich verbalnych vyhrazkach ochrancov mu nakoniec puta snali z ruk a pustili s tym, ze v utulni sa stretnu a zaplati pokutu. Turista nam ukazal ruky, kde este aj po viac ako hodine od incidentu mal stale stopy po putach. Ochrancovia prirody podvecer prisli do utulne, ale “nasmu” turistovi uz nevenovali ziadnu pozornost. Sokom pre pritomnych turistov bola skutocnost, ze starsi ochranca mal na opasku zbran. Dost casto padali rozne poznamky turistov na adresu strazcov poriadku v horach. Pytate sa naco a pre koho robili ochrancovia prirody take divadlo? To vedia zrejme len oni. Ako dlhorocny navstevnik slovenskych hor som sa s takym niecim este nestretol. Ano, su medzi ludmi rozne pripady, ktore naozaj nicia prirodu, porusuju navstevny poriadok. Kto viac narusuje prirodu. Turista, ktory ide inym chodnikom alebo ochrancovia, ktori sa terennym vozidlom vyvezu takmer na hreben narodneho parku a tam doslova nahanaju turistov? Alebo sa pozrite ako sa v narodnych parkoch realizuje tazba drevnej hmoty. Ale to urcite poznate zo svojich ciest. Zrejme dotycny ochranca sa takymto sposobom zabava, ved nie nadarmo ho miestni ludia prezyvaju “Gestapak”. Zeby to chcel potvrdit v praxi? Mozno nabuduce sa stretneme na horach s akciou, kde budu vysadeni kuklaci, aby zabranili turistom v pohybe po horach. Takze pozor – ked budete pocut niekde za krikom kosodreviny “K zemi! Policajna akcia” urcite si rychlo lahnite na zem, ale na turistickom chodniku, nie vedla.

Mozno by bolo najlepsie hory pre ludi uplne zatvorit, nech su tam len ochrancovia prirody s faunou a florou. Bol by som rad, keby sa o konani tejto podarenej dvojici ochrancov prirody dozvedelo co najviac ludi, aby sa vyvarovali pripadnych chyb. A jedna rada na zaver: ak vas chyti na hrebeni Tatier (Vysokych alebo Nizkych) obycajna ludska potreba, vykonavajte ju taktiez priamo na znacenom turistickom chodniku, pretoze tento nesmiete opustit. Alebo sa zdrzte vsetkych telesnych rozkosi a doneste si obsah svojich vnutornosti az domov, pripadne k najblizsej chate (kde su socialky na urovni nadmorskej vysky nieco ako na Sliezskom dome) a nevadi, ze budete dva-tri dni trpiet. Ale ziskate pocit, ze ste nic protizakonne neurobili.

A nasa hrebenovka? V nedelu pokracovala dalej cez Chabenec, Derese, Chopok, Dumbier na chatu M.R.Stefanika, tam noclah. Nemozem sa vsak ubranit pocitu, ze utulna pod Durkovou je akasi rodinnejsia. A samotna chata? Hygiena na socialkach ako obvykle… Na dalsi den nas cakal uz len kratky zostup z chaty na Certovicu a po kratkom cakani na autobus do Strby, kde sme len tak-tak stihli vypit pivo, sme uhanali v rychliku k nasim domovom. Pekny vikend bol za nami. A tak skoncil jeden z vyletov, ktore mi sluzia ako priprava na himalajsky trek. Dufam, ze tam nestretneme podobnych dusevnych obmedzencov ako tych dvoch pod Latiborskou horou. A nakoniec otazka – preco si sami hovoria RANGERI? Zeby priklad z Aljasky? Tak teda zbohom ludia a vela krasnych letnych zazitkov na kopcoch – bez rangerov.

Kosto – 9.7.04 16:19:28

Neda mi, aby som trochu nereagoval na Mirov prispevok o ochranaroch. Hned v prvom rade podotykam, ze v kazdej skupine ludi sa najdu aj volovia popisovaneho typu a v ziadnom pripade s ich spravanim nesuhlasim a nemienim ich ani obhajovat. Bol by som ale nerad, keby sa tu zacal vytvarat nejaky mytus o ochranaroch, ze su to nasi nepriatelia a snazia sa nam iba branit v pristupe do hor. Pohlad z opacnej strany dobre poznam, pretoze nas klub uz dlhe roky pomaha ochranarom v Malej Fatre strazit hniezdne lokality orla skalneho proti vykradacom. Cena orlieho mladata, resp. inych dravcov dava moznost sa vykradacom nielen dobre technicky vybavit, ale aj vyzbrojit. A piste si, ze zbrane nevahaju aj pouzit. Preto mozu byt ochranari zo zakona ozbrojeni a maju aj status verejneho cinitela (tzn. za ich napadnutie v sluzbe si mozete dva roky posediet v prvej napravnej). Drvivej vacsine z nich vsak na prirode velmi zalezi. Staraju sa o veci, o ktorych mnoho z Vas nema ani potuchy a asi ich pri ich praci ani nikdy nestretnete. Ale myslia to naozaj dobre. Bodaj by sa ludia v prirode spravali ako zvierata. Ako vsak Miro spravne poznamenal aj medzi nami su rozne pripady, ktore naozaj nicia prirodu a porusuju navstevny poriadok. Kto z Vas niekedy cistil nejaky turisticky chodnik od bordelu, tak mi da lahko za pravdu, coho su ludia v horach schopni. Takze statisticky sa niet co divit, ze aj medzi ochranarmi sa najdu zakomplexovani jedinci, ktori chcu mat pocit moci a chcu ju aj predvadzat. V pripade, ze je zakrok zdokumentovany, riesil by som to naozaj pravnou cestou. Takych ludi nepotrebujeme v horach ani na jednej, ani na druhej strane. Ak vsak budeme k ochranarom pristupovat apriori odmietavo, budu k nam tak pristupovat aj oni. Vzajomnym respektovanim a pomocou urcite obidve strany dosiahnu viac. Nebudem sa lucit ako Miro “vela krasnych letnych zazitkov na kopcoch – bez rangerov”, ale iba “vela krasnych zazitkov na kopcoch”.

Miro Nágel – 12.7.04 9:13:37

Som rad, ze moj prispevok trosku rozviril hladinu medzi navstevnikmi kopcov. Ale prispevkom som vobec nechcel zacat konfrontaciu turistov s ochranarmi. Bol to len a len jeden sugestivny zazitok, s ktorym som sa za dlhe roky na kopcoch dosial nestretol. Je jasne, ze v kazdej skupine ludi sa najdu dobri i zli. Podobne to bolo aj s tou podarenou dvojicou. Mozno pre dalsie doplnenie zazitku uvadzam, v spominanej utulni pod Durkovou boli pritomni aj ini dvaja ochrancovia a s tymi sme sa normalne a v pohode bavili. Takze, Kosto, neber moje minule riadky ako boj proti vsetkym ochranarom. Lenze pritomni turisti boli naozaj dost rozhorceni spravanim sa dotycnej dvojice. O tom, ze chodite strazit orlie hniezda viem. Je to zasluzna, ale namahava praca. Nieco spomenul aj Juro pri spolocnom prechode Malou Fatrou. A mas pravdu, ze proti vykradacom hniezd je potrebne postupovat s vacsou razanciou. To, ze ochranari chodia ozbrojeni by mi nevadilo, pokial by sa spravali normalne – spominany pripad. Niekolkokrat som bol ucastnikom cistenia turistickych chodnikov, je pravda, ze ludia su niekedy horsi ako zvierata, dokazu urobit okolo seba velmi vela neporiadku. Co sa tyka urciteho pravneho postupu v spominanom pripade, nemam kontakt na postihnuteho (vtedy ma nenapadlo si vymenit kontakt). Je to jeho osobna vec a podla jeho vyjadrenia nejaku sancu na uspech nema. Zrejme vie, ze nic nedosiahne – zdlhavy postup policie, pripadne dalsich organov cinnych v trestnom konani… Su nevyriesene pripady z inych a daleko zavaznejsich pripadov. Mozno je to aj urcity strach… Ale ten videozaznam by naozaj bolo dobre pouzit pre niektoru napr. komercnu televiziu. Pokial by tieto riadky citali chlapci z KST v Lucenci, maju navod co s tym dalej. A moja rozlucka so stretnutim na kopcoch bez rangerov? Opat by to bolo vela riadkov na dalsiu diskusiu. Mna zaujal prave ten nazov – RANGER? Neviem presne co maju napisane na svojich odznakoch ci preukazoch. Zrejme tam nie je napis “ranger”, ale “Ochranca prirody” alebo nieco podobne. Narazal som tym na pouzivanie slovenciny okolo nas. Videli ste uz v restauracnom zariadeni honosne nazvanom Salas, kde podavaju cisto slovenske speciality, napis, ze ponukaju “DUMPLING WITH SHEEP CHEESE”, ale naozaj bez slovenskeho prekladu? Su to mozno malichernosti. A to je zase uplne ina kapitola.

Verim, ze moje myslienky nebudu podkladom pre dalsiu diskusiu na temu slovencina a cudzie jazyky. To by sme tu mohli velmi dlho diskutovat, ale si myslim, ze tento priestor je urceny pre temy okolo kopcov apod. Takze nabuduce radsej opat nieco o kopcoch a zazitkoch z nich.

A.Mezei – 30.7.04 11:01:15

pripajam reakciu / vysvetlenie strazcu, ktory sa zucastnil “zakroku” voci turistovi popisovanemu M.Nagelom; pan Nagel clanok poskytol denniku Pravda, co mozno hodnotit ako zavadzanie verejnosti, kedze nebol priamym ucastnikom popisovanej situacie; rovnako reakcia strazcu D.Hartanskeho bola (v skratenej podobe) zverejnena v denniku Pravda dňa 26.7.2004; situaciu samotnu nekomentujem, pretoze som nebol osobne pritomny, avsak pan Nagel by mal zvazit pouzivanie slova “gestapak” na oznacenie verejneho cinitela (!) a tiez by tato diskusia asi potrebovala moderatora, aby sa nemohli prejavovat osoby ako “vk”, ktory nema ani tolko slusnosti, aby sa podpisal aspon prezyvkou …

nasleduje kopia stanoviska strazcu: Reakcia na �?lánok uverejnený 22.7.2004 v denníku Pravda

So zna�?ným pobúrením som si pre�?ítal príspevok pána Miroslava Nágela uverejnený vo vašom denníku v rubrike „Chcete vyjadriť svoj názor?“ s názvom Gestapák v horách. Je mi veľmi ľúto, že taký renomovaný denník akým Pravda je dokáže uverejniť neoverené informácie, ktoré ešte aj autor tohoto príspevku získal z „druhej ruky“ aj ke�? od turistu vo�?i ktorému naozaj strážcovia Národného parku Nízke Tatry použili donucovacie prostriedky, ale v �?ase, ke�? postihnutý turista tento príbeh rozprával bol po pomerne náro�?nej túre a po nie jednom vypitom pive a tak jeho rozprávanie o tomto nepríjemnom zážitku malo úplne iný obsah ako to, ktoré rozprával s �?istou hlavou ráno správcovi útulne pod Ďurkovou.

Ke�?že osobne som bol jedným z aktérov tohoto zákroku dovolím si Vám poskytnúť pravdivú informáciu o zákroku strážcov.

Dňa 3.7.2004 v �?ase o 15,25 hod spozorovali strážcovia pohyb turistu po zrušenom turistickom chodníku pod Veľkou hoľou. Z tohto dôvodu jeden zo strážcov išiel za týmto turistom, aby ho usmernil a navigoval správnym smerom, ktorým by sa dostal opäť na turistický chodník, ke�?že v národnom parku je pohyb návštevníkov možný len po zna�?ených turistických chodníkoch.

Doty�?ný turista žiaľ na výzvu strážcu, aby sa vrátil na turistický chodník nereagoval. Nereagoval ani na vysvetľovanie, že chodník je zrušený a vedie inou trasou. Stále tvrdil, že ide správne a že videl aj zna�?ku, �?o aj pravdou bolo, ale už si nevšimol, že tá zna�?ka bola predtým pretretá a tým zrušená. Aj napriek snahe turistu o pokra�?ovanie v pôvodnom smere strážca sa stále pokúšal vysvetliť mu v �?om je problém. Toto prehováranie trvalo asi 10 – 15 minút. Ke�?že �?alšie dohováranie na tohto turistu nemalo význam a turista sa svojim konaním dopustil priestupku požiadal ho strážca aby mu predložil doklad totožnosti, �?o turista odmietol (oprávnenia strážcu sú zakotvené v § 75 zákona �?. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny). V kone�?nom dôsledku odmietal akú koľvek ponuku na spoluprácu a vyriešenie problému. Turista odmietol preukázať svoju totožnosť a tak bol upozornený na skuto�?nosť, že v tomto prípade môže byť predvedený na útvar policajného zboru a bol vyzvaný, aby nasledoval strážcu. To však turista odmietol. Vtedy bol upozornený, že môže byť predvedený aj za použitia donucovacích prostriedkov, ktoré sú ur�?ené zákonom. Ke�?že aj na�?alej turista odmietal spolupracovať a za�?al klásť aktívny odpor strážca vytiahol služobné putá. Vtedy sa turista pokúsil o útek. To sa mu však nepodarilo a po krátkom zápase mu strážcovia naozaj založili putá. Až potom turista bol ochotný predložiť svoj doklad totožnosti. Vtedy mu strážcovia zložili putá. Podotýkam, že putá boli založené voľne a k zraneniu turistu nedošlo.

Celý incident sledovali spomínaní priatelia turistu, ktorí mu ešte dohovárali a dokonca zákrok nafilmovali na videokameru. Následne nato bolo za prítomnosti tohto turistu spísané hlásenie o použití donucovacích prostriedkov, ktoré po pre�?ítaní si a vyslovením súhlasu so zápisom podpísal aj turista. Pri písaní hlásenia sa medzi aktérmi konfliktu za�?al rozhovor o probléme ochrany prírody, stave turistických chodníkov. Turista sa priznal, že je veľmi inpulzívny a preto sa choval neústup�?ivo. Na otázku strážcu, �?o by robil on na jeho mieste pri stretnutí sa s takým turistom, turista odpovedal, že asi to isté a ešte by mu dal aj pokutu. Vtedy sa ho strážca spýtal, že teda ako by mal vyriešiť tento priestupok. Turista odpovedal, že pokutou a sám si aj navrhol výšku pokuty. Tú mu ale strážcovia vzhľadom na predošlý rozhovor nemali záujem uložiť. Preto už na útulni zaplatenie pokuty od neho nevyžadovali. Priestupok proste vyriešili dohováraním.

Mimochodom za celý ten deň strážcovia uložili len štyri pokuty a to vo výške 400,- Sk za nelegálne stanovanie v národnom parku. Všetky ostatné priestupky riešili dohováraním a rozhovorom s turistami. Dokonca turistom, ktorí už boli zna�?ne vy�?erpaní pomohli s odnesením ich batohov na útulňu.

Ešte k tomu vytýkanému autu. Strážcovia nie sú v národnom parku ako turisti, ktorí tam zavítajú len cez dovolenku a víkend. Sú tam denne a služobné auto používajú na presuny z miesta na miesto, prevoz rôznych materiálov potrebných pre udržiavanie hrani�?ného zna�?enia národného parku, odvoz odpadkov po turistoch a aj odvoz samotných turistov v prípade zranenia, alebo fyzickej indispozície. Rozloha NAPANT – u je 183 000 hektárov a terénne auto, ktoré mimochodom správa vlastní len jedno šetrí �?as a námahu. Autom ale jazdia výlu�?ne po komunikáciách nie ako motorizovaní turisti, ktorí vchádzajú a parkujú kde sa im zapá�?i.

Dan Harťanský strážca NAPANT

Julo Jarábek – 4.8.04 7:02:09

Nepo�?ítal som s tým, že diskusia na �?lánok Mira Nágela naberie takéto obrátky. Preto mi nedá, aby som sa do nej nezapojil aj ja. Dovoľte mi, aby som reagoval na konkrétny popis situácie pána Harťanského. Tak ako on, aj ja som bol pri tom incidente. Som ten zo spomínaných priateľov turistu, ktorý zákrok filmoval na kameru. Vcelku by som s popisom celej situácie mohol súhlasiť, avšak mám k nemu niekoľko upresnení: Pod Veľkou hoľou sa naša skupinka rozdelila s tým, že kamarát ide chodníkom cez vrchol a my menej zdatní pôjdeme traverzom. Podotýkam, že vôbec nešlo o úmysel ísť nezna�?kovaným chodníkom – oba chodníky boli rovnako vychodené a na rázcestí medzi oboma chodníkmi trónila �?ervená zna�?ka! A vôbec nebola pretretá – ako iná�? by sme o nej vedeli? Len pre poriadok: podľa zna�?kárskych zásad po odbo�?ke má byť správny smer potvrdený dvoma!!! zna�?kami, ktoré potvrdzujú správne odbo�?enie. Na uvedenom mieste nie�?o také nebolo.

Po niekoľkých minútach chôdze nás upútala vrava nášho priateľa s �?lenom ochrany prírody. Celý priebeh rozhovoru je presne opísaný pánom Harťanským, ktorý ale zabudol napísať, že môj priateľ ho vyzýval, aby spolu zašli na rázcestie a skontrolovali si uvedenú zna�?ku. Toto však ochrancovia odmietli napriek viacerým opakovaným výzvam. Pokiaľ viem, na Slovensku platí presumpcia neviny, t.j. trestný �?in, �?i priestupok treba dokázať. Ale o dôkaznú stránku veci záujem zo strany „strážcov zákona“ nebol. Preto došlo k zvyšovaniu hlasu a rebélii. Nešlo o výtržnosť, len o dokázanie pravdy. Čo sa týka dohovárania z mojej strany, bolo to len preto, že som videl, že „proti vetru sa šťať nedá“ a ochrancovia si nepripúšťali inú pravdu, ako svoju.

Iná�?, �?o sa týka pokuty: Tou sa vyhrážali od samého za�?iatku a nakoniec ju neuložili. Nie je to náhodou preto, že predsa pravda nie je stopercentne na ich strane? Alebo že na videu je to kus iná�?, ako tvrdia? Nechcem odsudzovať ani zastávať ani jednu stranu – obidve nesú na prípade svoj podiel viny, ale tento prípad by mohol byť pou�?ením pre ľudí na horách, že všetci by sme si mali pomáhať a chrániť našu prírodu. Ale všetko by malo mať svoje hranice a rovnaký meter by sa mal používať aj na zbera�?ov lesných plodov, aj na ťažbu dreva, ktorí predsa len spôsobujú nepomerne vä�?šie škody v Národnom parku, ako turista, ktorý v ľahkých trekových topánkach prejde po už vychodenom chodníku. Len na okraj – spomínaný hriešnik cestou na Ďurkovú taktiež niesol �?alší batoh od panej, ktorá bola na hrebeni s dvomi deťmi a ktoré už boli na pokraji svojich síl.

A �?o je najzávažnejšie, my sa tu navzájom dobreže nepovraždíme a ten, �?o je za tento a mnoho podobných prípadov naozaj zodpovedný, ten sa niekde vzadu vyškiera. Kto je to? Kto je zodpovedný za údržbu turistických chodníkov a turistických zna�?iek v NAPANT-e? Ve�? keby bol chodník riadne ozna�?ený, nemuselo k tomuto incidentu vôbec dôjsť!

Táto príhoda sa stala v prvý prázdninový víkend, �?iže na za�?iatku hlavnej turistickej sezóny. Pri výstupe na Prašivú sa miestami s batohmi vôbec nedalo prejsť cez kosodrevinu, preto turisti boli nútení schádzať z chodníka a vyšlapať obchádzky (nové chodníky). Môžu za to turisti, alebo nebodaj tá kosodrevina? Podobne je to miestami pod Lajštrochom. Smerovník na Veľkej Chochuli bol vyvrátený (a tuším ešte aj v niektorom sedle). Je to preveľká hanba pre celé turistické Slovensko, že nie sme si schopní udržať v poriadku azda najnavštevovanejší turistický chodník! Ale plné noviny sú toho, ako sa otvárame svetu, ako k nám pozývame zahrani�?ných turistov – a �?o im ponúkame?

Naša OR KST vlani poriadala celoštátny Zraz turistov na Ružinej. Kto tam bol, môže porovnávať, ako vyzerá zna�?enie u nás, kde turista zavíta, iba ke�? zablúdi a ako vyzerá v Nízkych Tatrách.

Július Jarábek, Cinobaňa 37, julio@szm.sk
�?alší priami svedkovia: Zuzana Jarábeková, cinobana@post.sk
Henrieta Bobáľová, 047.4323800

Miro Nágel – 12.8.04 6:59:59

Pôvodne som sa už nechcel vracať k tej nechutnej téme o strážcoch prírody v Nízkych Tatrách. Bohužiaľ ma k napísaniu môjho (dúfam, že už posledného) stanoviska k celej situácii vyprokoval sám iniciátor konfliktu. Je mi veľmi ľúto, že priestor, ktorý tu je vyhradený pre diskusiu milovníkov prírody sa za�?al zapĺňať nezmyselnou debatou o �?ine, ktorý je ur�?ite odsúdeniahodný – ak nie po právnej stránke, tak ur�?ite po ľudskej. Samozrejme pri každej podobnej situácii sú vždy dve strany, ktoré si bránia svoju “pravdu”. Nechcem na týchto riadkoch s nikým opätovne polemizovať o prínose strážcov prírody pre našu faunu, flóru i životné prostredie. To som v mojom príspevku vôbec nenapádal (ak nerátam používanie motorového vozidla). Názory diskutujúcich sú dvojaké, jedni zastávajú ochrancov, druhí turistov. Vzhľadom k tomu, že v �?ase, ke�? sa incident stal, som nemal k dispozícii ani jedno meno. Aktéri boli pre mňa neznámi. S ur�?itým šťastím, v�?aka jednej televíznej stanici som opisovaného ochranára objavil na obrazovke v rámci akéhosi šotu vo ve�?ernom spravodajstve, kde bolo jeho meno. Veru áno, pán Harťanský (strážca NAPANT-u), k Vám asi toľko:

- Váš komplic, A. Mezei, ktorý tu napísal 30.7.04 pár riadkov, nech sa nemýli, že žije v �?asoch socializmu, aj ke�? vtedy možno chodil možno do materskej alebo základnej školy. Zabudol, že vo vyspelej demokracii, a to Slovensko podľa jej predstaviteľov je, zatiaľ ešte existuje sloboda prejavu a každý môže verejne prejavovať svoj názor – napríklad aj prostredníctvom tla�?e. Takže aj autor príspevku podpísaný ako „vk“ má právo vyjadriť svoj názor. Záleží len a len na ňom akým spôsobom to urobí. Poznámka A. Mezeia, že mojim príspevkom som zavádzal verejnosť, je len jeho subjektívnym názorom. Je to naozaj vec názoru. Informáciu som dostal priamo od postihnutého ú�?astníka incidentu a navyše aj od �?alších troch zú�?astnených svedkov, ktorí súhlasili s jeho uverejnením v niektorom slovenskom médiu. Pýtam sa klamal postihnutý turista so svedkami alebo ochrancovia? Viete dobre, že nie všetci verejní �?initelia majú �?isté ruky (vi�? rôzne kauzy, ktorými nás napĺňajú rôzne médiá). A �?alej, doty�?ný mládenec ma nemusí upozorňovať o používaní rôznych prirovnaní verejných �?initeľov. Asi dobre ne�?ítal môj príspevok v Pravde (22.6.), ktorý bol bohužiaľ redakciou upravený a v ktorom je uvedené, citujem: “Ve�? nenadarmo ho miestni prezývajú Gestapák.” Takže pozor páni, to nebolo z mojich úst. To bolo citovanie niekoľkých prítomných v útulni. Originál môjho príspevku je v redakcii Pravdy, kde je všetko opísané podrobnejšie.

- pán Harťanský prestaňte opäť klamať ľudí. Tu uvádzate, že turista, proti ktorému ste použili donucovacie prostriedky, bol v �?ase, ke�? mi podával informáciu o Vašom neprimeranom zákroku po náro�?nej túre a po nie jednom vypitom pive. Neviem, �?o malo znamenať Vaše vyjadrenie o náro�?nosti túry. Z toho mi vyplýva, že na kopce chodia ľudia, ktorí fyzicky nezvládajú túry a následkom toho rozprávajú (vymýšľajú) si rôzne sci-fi príhody. Vy osobne ste nebol pri tom, ke�? chlapec v útulni informoval niekoľkých turistov, medzi nimi mňa a môjho kamaráta, nepil vôbec žiadne pivo ani iný alkohol. Odkiaľ Vy môžete teda vedieť, �?o rozprával. Máte zrejme bujnú fantáziu. A �?o ke�? ste bol pod vplyvom alkoholu práve Vy? Čo ke�? svedkovia dosved�?ia, že ste mal vypité? Ale ruky toho chlapca, a to bolo naozaj asi 1,5 hodiny po incidente, boli stále otla�?ené od želiez, ktoré ako Vy podotýkate, boli založené voľne a k zraneniu turistu nedošlo (sú na to svedkovia). Vy ako verejný �?initeľ ste si dovolil niekomu založiť putá, ktoré boli len tak „voľne“ na rukách? To ste kde absolvoval taký kurz? Kde zakladajú putá len tak „voľne“? Tvrdíte, že k zraneniu nedošlo? A �?o v prípade, keby k nemu došlo? Čo ste vôbec tým chceli vyriešiť? To, že toho chlapca v putách dopravíte k najbližšiemu útvaru policajného zboru (10-15 km) a tam predloží preukaz totožnosti? A Vy ste sňali putá až potom, ke�? súhlasil, že predloží doklad o totožnosti! Tak to teda �?akujem za taký zásah. Opätovne Vás upozorňujem, že Váš zákrok bol neadekvátny celej situácii a ako tu napísal jeden prispievateľ (Miro D. – 10.8.04) ste sa pravdepodobne mohol dopustiť práve Vy trestného �?inu zneužitia právomoci verejného �?initeľa.

- Váš siahodlhý príspevok síce kon�?í akýmsi výpo�?tom Vašej pomoci vy�?erpaným turistom, no to už ni�? nezmení na veci, že Váš zákrok na turistu bol naozaj neadekvátny danej situácii.

- �?alej Vás chcem upozorniť na príspevok �?alšieho ú�?astníka incidentu (J. Jarábek – 10.8.04), ktorý s kamerou urobil niekoľko záberov. Možno by naozaj nebolo zlé ich použiť pre niektorú z našich televíznych staníc, prípadne aj zahrani�?ných. Myslíte, že jeho opis udalosti je taktiež výmyslom alebo opäť len skresleným pohľadom “postihnutých”?

- a viete, že na Vašom zákroku sa “bavili” ešte aj na druhý deň v Štefánikovej chate �?eskí turisti. To by ste mal po�?uť vybrané slová na Vašu adresu! Bohužiaľ, týmto jedným prípadom boli vtedy odsúdení na ohováranie všetci ochrancovia prírody.

- po tom chodníku som išiel s kamarátom asi hodinu pred Vami a taktiež sme váhali, kadiaľ ísť �?alej. Budeme polemizovať o vhodnosti zna�?enia chodníkov na európskej turistickej ceste? Kto a akým spôsobom zrušil chodník na Veľkú hoľu? Žiadne tabuľa, žiadne ozna�?enie? A takých prípadov je v Nízkych Tatrách veľmi veľa. Bol sa niekto v posledných rokoch pozrieť ako vyzerá turistický chodník z Ludrovej na Salatín? Tak Vám to odporú�?am. Odbo�?ka z lesnej cesty do lesa neozna�?ená, našiel som tam blúdiacu skupinku �?eských turistov, chodník v kosodrevine nepriechodný. Ale o tom by sa dali písať �?alšie strany. Je však pravdou, že nielen v Nízkych Tatrách je stav turistických chodníkov a ich zna�?enie problematické. Cho�?te sa pozrieť do našich minivelhôr. Chodník z Tatranskej Kotliny k chate Plesnivec v Doline siedmich prameňov. Letná turistická sezóna je v plnom prúde, chodníkmi sa trúsia desiatky turistov a na tomto chodníku som napo�?ítal najmenej šesť spadnutých stromov, ktoré prekážajú v chôdzi. V jednom prípade dokonca niekoľko desiatok metrov od chaty. A ako tu podotýka J. Jarábek, niekto nesie zodpovednosť za zna�?kovanie turistických ciest. A jeho konštatovanie, že: “proti vetru sa šťať nedá” hovorí za všetko. Ešte k tým putám a ich sňatí. Vy by ste nesľúbil niekomu �?okoľvek, v prípade, že by ste mal vyfasovať najmenej po papuli, prípadne ešte nie�?o navyše? Tak sa to robí tuším aj na polícii. Našťastie som toto taktiež „len“ po�?ul.

- a na záver k výrazu gestapák: tým ste bol po�?astovaný niekoľkými domácimi hosťami, podľa náre�?ia boli z niektorej horehronskej obce, sná�? Polomka alebo Telgárt, ale ur�?ite Vás poznali, žiaľbohu sa nepredstavili, ale Vy si možno spomeniete, kto tam vtedy bol. Všetkým ú�?astníkom diskusie by som sa chcel ospravedlniť za to, že môj pôvodný príspevok vyvolal až takú aktivitu. Cieľom však bolo upozorniť na správanie sa strážcov prírody v extrémnej situácii, ktorú ur�?ite nezvládli. Ako som spomínal, sú tu zú�?astnené dva protichodné názory. Každý súdny �?lovek nech si o tom urobí svoj úsudok. A na záver len jedna myšlienka, ktorú vyslovil J. Jarábek: Ve�? keby bol chodník riadne ozna�?ený, nemuselo k tomuto incidentu vôbec dôjsť.

Ur�?ite po pre�?ítaní týchto riadkov sa opäť ozvú “advokáti” ochrancov. K nim len toľko:

• ja som neprimeraný zákrok vo�?i bezbrannému �?loveku neurobil,
• stav turistického zna�?enia v Nízkych Tatrách nie je mojou zásluhou neprehľadný,
• ja ur�?ite neporušujem návštevný poriadok NAPANT-u (aj ke�? doposiaľ neviem – už som to tu písal – akým spôsobom vyprázdňujete obsah telesných schránok, ke�? nesmiete stúpiť mimo zna�?kovaného chodníka) – to je dilema, �?o?
• podľa pochybnej aktivity jedného �?loveka neodsudzujem ostatných.

A sná�? perli�?ka na záver. V Nízkych Tatrách, v tých miestach, som bol po 42 rokoch!!! Vtedy ako malý chlapec som bol na Skalke a Chabenci a vôbec som netušil, že takmer o pol storo�?ia tu zažjem takú situáciu. Takže aj chlapci strážcovia i turisti, bu�?me na seba tolerantní, navzájom sa uctievajme a na kopcoch robme všetko tak, ako sa patrí. Len aby to všetci správne pochopili.

Trošku viac objektivity a nepodceňovanie �?itateľov by to chcelo. Odoberám �?alej a teším sa na �?alšie �?ísla.

Komentáre