Hevéšska župa
spyros |
15-10-2006 |
počet komentárov (0)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Ma?arsko| Netriedené| Privát| Spolo?nosť| Turistika
Veľká Lomnica – Rožňava – Ózd – Szilvásvárad – Bélatpátfalva – Szarvaskö – Eger – Sirok – Recsk – P&rád – Parádsasvár – Kekestetö – Gyöngyös/Matrafüred (09-10-2006) – Gyöngyöspata (10-10-2006)
Do Blavy sa najlepšie ide naokolo a tak sme sa vybrali poobzerať cestou Ma?arsko, tak trochu nema?arské, kopocovité. Pre za?iatok sme sa zastavili v dedine Szilvásvárad, stredisku chovu lipicánov v Ma?arsku. Ne?aleko je pri ozaj obrovskom vápencovom kameňolome krásna románska bazilika z 13. storo?ia okolo, ktorej sú zvyšky františkánskeho kláľštora.
Krátka zastávka pod už ani nie zvyškami hradu Szarvaskö.
Mesto Jáger (Eger) je po Budapešti a Ostrihome asi najvä?ším symbolom ma?arskej štátnosti. Práve Jágerský hrad sa stal symbolom odporu proti tureckým vojnám, ke? sa tu roku 1552 posádka pod vedením Ivana Dobóa ubránila nepriateľskej presile.
Na námestí pod hradom je pekný Minoristský kostol z roku 1771.
A ide sa ?alej. Cestou za najvyšším vrcholom Ma?arska prechádzame okolo zrúcanín hradu Sirok…
… kúpeľov Parád, plaveckej (ma?. Palóc, ?o boli v stredoveku stredoazíjské kmene usadené starými Uhrami na strategických miestach novoutváranej krajiny) dediny Parád s mierne podnapilým “sprievodcom” tunajšieho plaveckého domu, aby sme napokon dosiahli najvyšší bod pohoria Mátra Kekéš (1014m alebo 1015m). Veľký cestovateľ Dufki tak v 5 mesiacoch svojho života už stihol navštíviť Poľsko a Ma?arsko. Šikovný bude po tatíkovi :-)
Západ slnka s Kekéša.
Chceli sme spať niekde pri Kekéši, ale ceny nás katapultovali až do najbližšieho mesta Gyöngyös, kde sme v jeho výletnej ?asti Matrafüred našli dobré ubytovanie. ?alší deň sme na odchode s Hevéšskej župy obzreli pekný kostol v dedine Gyöngyöspata.
Ma?arsko 2006:
- Hevéšska župa (09-10-2006 – 10-10-2006)
- Novohradská župa (10-10-2006)
- Levický hrad (10-10-2006)
Široká veža – Motykova cesta
spyros |
08-10-2006 |
počet komentárov (3)
tagy: Aktivity| Lezenie| Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry
Široká veža (07.10.2006): Starý Smokovec – Hrebienok – Veľká Studená dolina – Generál – Motykova cesta v južnej stene Širokej veže (APVII/18, S. Motyka – J. Sawicki, 23.7.1932, V) – Široká veža (2466 m.n.m.) – Zostup hrebeňom do Prie?neho sedla (APVII/3, I, József Déry – J. Hunsdorfer st., 22.7.1896) – Prie?ne sedlo (2340 m.n.m.) – Generál – Hrebienok
- Motykova cesta v južnej stene Širokej veže (APVII/18, S. Motyka – J. Sawicki, 23.7.1932, V)
- Zostup hrebeňom do Prie?neho sedla (APVII/3, I, József Déry – J. Hunsdorfer st., 22.7.1896)
Nákres (Široká veža – Motykova cesta).
Po troch mesiacoch sa mi podarilo zvesiť pytel v Motykovi. Z Anglicka doslova priletel k zubárovi buržuj Piškót a namotal ma na Motyku, že treba zrušiť pytel = doliezť cestu. A tak sme sa v sobotu vybrali do Tatier a dobre sme urobili! Nádherný jesenný deň a západ slnka na vrchole nám bol vrchovatou odmenou za absolvovanie možno najkrajšej cesty v Tatrách.
Ke?že v sprievodcoch sú o tejto ceste mylné informácie (Puškáš), ?udne popísané (Kroutil popisuje nástup ako 40m od inej cesty :-)) alebo zle zakreslené (Gálfy má chyby v umiestnení štandov), tak som rozhodol popísať cestu podrobnejšie po dĺžkach. Hodnotenie obtiažnosti sedí ako riť na šerbeľ, takže ak Cesta k slnku je za V, tak si priho?te pol stupňa až jeden :-).
- Nástup si nájdite na fotografii, lezie sa peknou špárou pod previs, odkiaľ natraverzujeme doľava do skalných vani?iek, tak chrakteristických pre prvé dve dĺžky, celý traverz nie je kde zaistiť a tak treba doliezť na štand (osadený dvoma borhákmi od Tatarku, tak ako prvých 6 dĺžok v tejto ceste (IV).
- Sledujeme špáru a po cca 10m traverzujeme šikmo hore doľava pod najslabšie miesto previsnutých skál. Tu nájdeme 2 funk?né staré skoby a jednu zlomenú (Gálfy toto miesto považuje nesprávne za stanovisko s borhákmi). Dva metre doľava a priamo cez previs. Trochu sprava sa dostaneme k borhákom nad previsom (IV).
- Odtiaľto za?ína doľava známy variant Motykovej cesty za V+, kde v roku 2005 nešťastne zomrela banskobystrická horolezkyňa Vanda. My si všimne skobu pár metrov nad nami mierne vpravo ktorou si vyistíme za?iatok kľú?ovej dĺžky v cesty. Od skoby ide delikátny dvojkrok ku špáre, ktorá sa dá pekne vyistiť a potom uskuto?ním exponovaný dlhý krok doprava do zárezu, nad ktorým je ?alšia skoba. Po 8m je nad zárezom štand. Táto dĺžka má 15m. Ak sme múdro zaistili cestu a lano nedrie, tak pokra?ujeme ?alej a nemusíme štandovať (V).
- Ďalšia kratšia dĺžka za?ína odlezom do vhĺbenia cez loker. Štandujeme priamo vo vhĺbení na vyviklaných kameňoch. Dá sa posedieť :-) (IV)
- Túto dĺžku sme asi nešli ako prvovýstupcovia a pôvodne asi ide viac vľavo a nie previsom, ale zase je tu na záver pekná špára. Takže lezieme priamo hore vhĺbením až pod previs, kde je stará skoba. Previs dávame zľava a nad ním nasleduje menšia pasáž na trenie pod už spomínanú špáru, ktorú si vychutnajte sokolíkom (IV+). Po výleze k trávam sú skoby 6m vľavo.
- Ľahká dĺžka. Ideme šikmo doprava (III) a potom hore po trávnatýách stupňoch (I) k Ďalšiemu stanovišťu, kde sú posledné borháky v ceste.
- Nad borhákmi je fajnová trecia platni?ka na záver (IV) a potom už len trávami na vrchol (I).
- Z lanom by ešte jedna dĺžka bola (I).
Ešte mi nedá nespomenúť, že po našom príchode pod skalu bola pred nami mladá poľská dvojica, ktorá natiahla nekompromisne diretissimu Motykovej cesty, teda liezla priamo hore cez rôzne brutálne previsy s prstom v zadku.
Lezenie v Motykovej ceste prostriedkom južnej steny. Na prvom zábere Spyros v prvej dĺžke v traverze zo špáry. Na druhom zábere Piškót v piatej dĺžke.
Veľká Studená dolina – jesenné ráno.
Javorový štít – južná stena (z Generála).
Javorový štít – východná stena (z Ostrého kotla).
Malý Ľadový štít.
Západ slnka z vrcholu Široká veža.
A ešte jeden.
A ešte jedno vrcholové foto a ide sa dole (v pozadí Lomnický štít).
Morské oko
spyros |
02-10-2006 |
počet komentárov (3)
tagy: Aktivity| Cestovanie| Netriedené| Poľsko| Privát| Spolo?nosť| Turistika
29.9.2006 bol Dufki s Maminkou na Morskom oku, zatiaľ?o tatuš pobehoval po Zakopanom, aby ich nazáver vyzdvihol v Lysej Poľane.
