Obľúbená skladba
spyros |
22-05-2006 |
počet komentárov (0)
tagy: Poznámky
Notový záznam skladby, ktorú mám momentálne najradšej. Je to taký punk, ale…
Muránska planina
spyros |
20-05-2006 |
počet komentárov (2)
tagy: Aktivity| Muráňska planina| Netriedené| Slovensko| Turistika
Muránska Huta (703 m.n.m.) – Hrad Muráň (935,4 m.n.m., po žltej) – Poludnica (942,4 m.n.m.) – Studňa / ľadová jama (cca 1100 m.n.m., po ?ervenej) – Jaskova Muka (1057,1 m.n.m.) – Veľká Lúka – Muránska Huta (po ?ervenej, 20-05-2006, Robo, Egon)
V Tatrách sa skrze po?asia nedalo nejak ni? robiť a napokon sme sa rozhodli s Robom ísť obzrieť aspoň Národný park Muránska Planina.
Z Muránskej Huty sme po žltom chodníku (v zime nepriechodný a na bicykel to tiež nie je) sme vytraverzovali pod Muránsky hrad. Cestou nás obšťastňoval pes Egon, ktorý na nás zhadzoval pekne veľké šutre. Aspoň príprava na tatranské žľaby. Za sychravého po?asia sme obzreli hrad, na chate si dali pivko.
Ďalej sme sa rozhodli ísť obzrieť vyhliadkový bod Poludnica. Mapa klame a odpo?uje sa k nemu až pri horárni Maretkina. Výhľad je to pekný, ale z Cigánky (to je hradné bralo vy úchyláci :-)) je ešte krajší. Pred chatkou pod Maretkinou by sa dalo prespať, prípadne ?alej po ceste k Jelenej priepasti sa nachádza jedna milá búdka, ktorá zvykne byť otvorená.
Oto?ný bod sme zvolili na poľane Studne, kde sa nachádza aj známa Ľadová jama na Muráni. Pri tunajšej chate by sa dalo tiež prespať.
Západná žeruchová veža
spyros |
14-05-2006 |
počet komentárov (2)
tagy: Aktivity| Lezenie| Netriedené| Slovensko| Vysoké Tatry
Západná (Zadná) žeruchová veža (13.05.2006): Biela Voda (910 m.n.m.) – Chata pri Zelenom plese (1551 m.n.m.) – Červená dolina – južné rebro (IV-III) na Západnú žeruchovú vežu (2080 m.n.m) – Predné žeruchové sedlo – Biela Voda..
- Južné rebro: výstup z Červenej doliny (AP1/66 str./51, K2157, IV-III) (J. Andráši a spol., 21.7.1954)
- Zostup z Predného žeruchového sedla žľabom do Červenej doliny (AP1/69, str./52, K2158) (S. K. Zaremba a manžialia Malinowski, 17.8.1928)
Cez týždeň mi volal Moco, že by už to chcelo nie?o poliezť. Rudo, Robo a Jano sa chystali na alpinistický prechod všetkých kotlov Ľadovej dolinky a na to sme psychicky nemali. Síce napokon skon?ili na bajkoch v Raji, ale to je o inom :-). Ja som nebol ako po iné roky sa rozliezť niekde na dlhšie a tak som navrhoval cvi?né skaly na Turniskách, ale Moco chcel dať Tatry. Ja ho chápem, na sobotu hlásili pekne a on sa trepe na východ cez celé Slovensko. A nie?o bude aj na tom, že budúci víkend ideme na Rysy a po?asie nemusí byť také dobré ako túto sobotu. O.K. V noci som vytla?il nejaké nákresy zo Žerúch a išiel som chrápať.
Na druhý deň sme vegetne vyrazili o ôsmej z parkoviska, kde sme stretli Sama na bycikli, ktorý už po piaty krát sa hotoval absolvovať svoje Tatratour okruh okolo celých Tatier za 1 deň (vyše 200km). Od Šalviáku bol na ceste sneh. Horné doliny boli kompletne vysypané panenským snehom, len vo Veľkej zmrzlej doliny boli vpísané do snehu elegantné stopy po lyžiaroch. V Červenej doline už nebol nikto asi celé týždne a tak si to prešlapávame sami. Na mieste si vyberáme našu prvú letnú túru. Nie?o ľahšie na rozlezenie. Popis k južnému rebru na Západnú žeruchu sa nám pozdáva: “Ťažšia stienka na úvod a potom už ľahšie priamo po pilieri.”
Za?íname liezť o pol tretej! Trochu dosť neskoro, ale ?o už. Prvý ide Moco. Minulý víkend bol na Drátniku a vraj tam ťahal ťažoby, tak nech ide :-). Už od konca vstupného žľabu sme videli takú peknú ?ervenú smy?ku s karabínou v stene a presne v našom predpokladanom smere. Mne sa to miesto zdalo síce bez chytov a radšej som chcel ísť viac sprava, ale Moco neomylne zamieril k friendu s karabínou. K tomuto miestu, ktoré som si pracovne nazval variantom “Red Kouba” sa dostal celkom rýchlo a potom za?al dlhý boj. Istenia nahadzoval každé 2 metre cik-cak, takže lano mu drelo jak sviňa a musel ukon?iť prvú dĺžku cca po 20 metrov.
Ja som si dole hovoril, ?o to tam preboha stvára. Posiluje v Blave na umelej stene celú zimu a potom to nemá morál. Čoskoro som sa mal presved?iť o tom, ako hlboko som sa mýlil. Doliezol som k friendu a nechápal som. Pohľad zdola ma neklamal a ozaj tu neboli chyty a stupy. Panika. Mozog sa na štvrťhodinu dostal do polohy, ke? pravá hemisféra síce stále myslela na sex, ale ľavú ?asť kompletne vyplnil zúfalý výkrik “zláááá-niť”. Aj ten friend s karabínou tam asi nechali kvôli zlaneniu nejakí zablúdenci. Ale Moco bol neoblomný. Z kómatického stavu ma trochu vytrhol môj malý úspech, ke? sa mi podarilo vybrať abalaka, ?o Moco umiestnil 20cm nad frienda! Už som mu za?al rozumieť. Tento po?in ma trochu povzbudil a tak som sa rozlú?il s ?erveným friendíkom. Avšak za ním ma ?akala nepriateľská špára. Chápete, na Dreveníku by to bola ru?kovacia pasáž za V+, ale tuto žiadny spásny stup na nohu. Normálne som sadol do lana, kua. Založil si frienda do špáry a oddychoval. Zase sa dostavili zlaňovacie nápady, ale napokon som to dal. Výsledný efekt na tomto mieste sme sa zadrbali 1 a pol hodiny. Zjavne sme netrafili nástup, ale zase Mocov najťažší po?in v Tatrách na prvom konci možno stál za to, aj ke? podľa mňa nie. Ta ?o už. To sú tie chvíle, pre?o sa lezie v horách. Zážitky na celý život, ktoré našu lezeckú dvojicu poslinili do budúcnosti v rámci hesla: “Čo ťa nezabije, to ťa posilní.” :-).
Ďalej to už bolo klasické tatranské lezenie po pilieri. Rýchlo sme natiahli zvyšné štyri dĺžky na plnú dĺžku lán. Dokonca došlo aj na Sveťovu metodiku, ?o v praxi znamená, že som dával len jedno medziistenie, aby sme sa nezdržovali, ke?že nás ob?as pokropil aj dáž?.
Z vrcholu sme mali, tak ako po celý deň nádherné výhľady a celá tá lopota stála ako oby?ajne za to. Isto pribudnú do photoblogu nové zábery. Z vrchola sme tromi dĺžkami z opa?nej strany zišli do Predného žeruchového sedla. V ňom mala byť zlaňovacia reťaz a borháky. Tie sme našli, ale až v polke žľabu. Nevadí. Na chatu sme došli ešte za vidna. Moco nemal ?elovku, amatér. Ja som mal… s vybitými baterkami, ?istý dilino. Vý?apník nám ponúkol 4 tužkové batérie za akciových 200 SKK, takže sme sa motali dole za svitu mesia?ka ako dvaja opilci. Inak na chate predávajú párky s hranolkami za smiešnych 135 SKK, to len ja som taký chamtivec, že sa mi zdá cena prestrelená? Na parkovisko sme došli podobne ako minulý rok o polnoci.
Ako bonus mi emailom priputovala fotografia od Zuzky Horváthovej, ktorá sa pod nami slnila na za?iatku žľabu a ako tak pozerám, tak ma zachytila v momente, ke? bolo najťažšie :-). Tam sa držím iba jednou rukou kua kua. Asi za?nem posilovať.
Kozí hrebeň – centrálna ?asť.
Západná žeruchová veža – južné rebro.
